Všetci si prajeme šťastné a veselé Vianoce, plné pokoja, lásky, rodinného šťastia, prežité v zdraví, pohode, spokojnosti, v kruhu najbližších… Krásne prianie… Ale aká je realita? Nevnímame, že prichádza predvianočný čas – advent – čas pokoja, ale pre nás prichádza december – čas naháňačiek, aby sme stihli všetko porobiť v práci, doma poupratovať, napiecť kopu koláčov akoby sme týždeň nemali jesť nič iné, nakúpiť množstvo darčekov – pretože jeden od srdca nestačí…. Potom pár dní leňošíme a pozeráme televízor – teda skôr prepíname programy, či niekde nie je niečo lepšie a sviatky nám ubehnú ako voda. Keď sa stretneme po Vianociach prvá otázka je „Aký bol Ježiško? Čo ste dostali?“ a nie „Precítili ste Vianoce? Užili ste si ich?“…
Naozaj toto sú naše Vianoce? To chceme? Vraj, taká je doba… NIE! Takí sme my!
Skúsme začať od seba. Na chvíľu sa zamyslieť a stíchnuť tak, aby sme počuli ako v krbe praská ihličie a za oknom tíško sneží…
Predvianočné obdobie - advent
Adventné obdobie ľudstvo oslavuje už od 7. storočia nášho letopočtu. Začína sa 4 nedele pred Štedrým dňom a práve na Štedrý deň končí. Samotné slovíčko „advent“ znamená v preklade príchod. Symbolizuje zrodenie Ježiška. Každá nedeľa v období adventu má svoj špecifický liturgický význam. Prvá nabáda na bedlivosť, druhá je v znamení pokánia, tretia sa nesie v znamení radosti. Hoci pre advent je typická fialová farba, práve v tretiu adventnú nedeľu ju nahrádza veselšia ružová. Akoby už táto farba zvestovala príchod obdobia radosti. Štvrtá adventná nedeľa hovorí o udalostiach bezprostredne pred narodením Ježiška. Adventné obdobie vrcholí vigíliou. V Štedrý deň napoludnie začínajú Vianoce.
Adventný veniec
Adventný veniec patrí popri vyzdobenom stromčeku, betleheme, tradičných ozdobách a svetle sviečok k najstarším symbolom Vianoc v kresťanských rodinách. Prvý takýto veniec vyrezal z dreva v roku 1838 teológ Johann Henrich Wichter. Zavesil ho na dvere sirotinca, ktorého bol správcom a každý deň naň zavesil zapálenú sviečku. Pod vencom stála pokladnička, do ktorej zbožní veriaci vhadzovali vianočné milodary pre opustené deti. Dnes sa už na adventných vencoch používajú len 4 sviečky, ktoré symbolizujú práve 4 adventné nedele.
Štedrý deň, Vilija, Dohviezdny deň, Pôstny deň či Kračun
To sú v našich krajoch pomenovania 24. decembra odvodené od charakteru obyčají, ktoré mali zabezpečiť zdar v budúcom roku. Štedrý deň bol začiatkom sviatkov zimného slnovratu. Podľa starých svetonázorových predstáv bol 24. december dňom, počas ktorého sa uskutočňovali rôzne magické úkony, ktoré mali predpovedať budúce obdobie. Napríklad sa verilo, že akú náladu má človek, alebo ako sa správa v tento deň, taký bude po celý rok, alebo keď gazdiná vhodila 12 jadierok z jabĺčka do vody, počet tých, ktoré zostali plávať na hladine určil, koľko bude suchých mesiacov v ďalšom roku.
Ľudia od nepamäti verili v čarovnú moc a magickú silu Štedrého dňa, ktorý bol najmä na vidieku bohatý na tajuplné úkony, obrady a zvyky. Celá rodina preto vstávala v tento deň zavčasu, aby si každý stihol splniť povinnosti neobyčajného sviatku. Štedrý deň sa niesol v znamení príprav na štedrovečernú večeru.
Muži museli od východu slnka pripraviť nové náradie na pečenie, obriadiť dobytok. Gazda ráno obviazal stromy slamou, aby pocítili teplo Štedrého dňa a na jeseň priniesli bohatú úrodu. Potom zamieril do maštale, kde vložil dobytku do tlám kúsok oblátky natretej cesnakom. Verilo sa, že to pomôže celý rok odháňať choroby. Celý deň sa držal pôst, až do východu prvých hviezd. Ešte pred štedrou večerou bolo treba urobiť obrady, ktoré mali rodinu ochrániť pred zlými duchmi a trápeniami, pole a záhradu pred pohromami a statok pred chorobami.
Ženy zase museli upiecť koláče a uvariť vianočné jedlá. Mnohé práce sa spájali s príkazmi, či zákazmi a mágiou slova. Úprava príbytku mala svoj magický charakter, čo súviselo s jeho čistotou vo sviatočné dni. Domy, kuchyne a izby sa ozdobovali zelenou chvojinou, nad stôl sa vešal slamený stromček, ktorý postupne v priebehu druhej tretiny 20. storočia vystriedal stromček vianočný. Zvláštna pozornosť sa venovala úprave štedrovečerného stola a tradičných vianočných jedál.
Vyvrcholením Štedrého dňa bol Štedrý večer. Má veľa pomenovaní – Badňak, Dohviezdny večer, Kračun, Posiat hvizdny, Pôstny večer či Svätý večer. Podľa ľudových zvykov sa začínal väčšinou pri východe prvej hviezdy a jej zjavenie sa oznamovalo streľbou či zvonením zvonov. Až vtedy sa na stole zapaľovala sviečka. Tradovalo sa, že na koho plameň ukáže, ten bude o rok pri stole chýbať. Keď všetci zadržali dych a plamienok sa ani nepohol, rodine odľahlo. Okolo stola sa omotala reťaz, aby bola rodina počas roka súdržná. Súčasťou slávnostnej večere, ktorá sa začínala modlitbou, boli okrem jedál určených na tento večer aj úkony na zabezpečenie zdravia, prosperity, veštenie stavu zdravia i priebehu života na nasledujúci rok. Gazdiná namočila do medu strúčik cesnaku a urobila ním mužovi i deťom krížik na čelo. Gazda rozkrojil najkrajšie jablko a všetkým dal z neho kúsok. Znamenalo to, že rodinu tvorí každý jej člen, tak ako kúsky tvoria jabĺčko.
Samotnú večeru otvoril gazda prípitkom, po ktorom sa jedli oplátky s medom a cesnakom, orechy, jabĺčka, hríbová, šošovicová alebo kapustová polievka s hubami a sušenými slivkami. Na vyzdobenom stole bývali placky z chlebového cesta, osúchy, pupáčiky, lekvárové cestenice, makové lokše, krupicová kaša (tiež nazývaná Ježiškova kašička), uvarený hrach, uvarená zmes sušeného ovocia tzv. vilia, peceň chleba, tvaroh, mak, pohár s medom i hrnček s mliekom. Takto prestretý stôl symbolizoval aj vďaku roľníka za dary zeme.
Dnes sme štedrovečernú večeru okrem pôvodných oplátok s medom a cesnakom, opekancov a kapustnice obohatili najmä zemiakovým šalátom a rybou pripravenou na mnoho spôsobov. Za posvätnú chvíľu celých Vianoc považovali ľudia oddávna Štedrú večeru, ktorá bola v minulosti i dnes výlučne rodinnou záležitosťou.